Miglė Kiguolytė dokončuje magisterský titul v odbore manažment verejného zdravia. V súčasnosti pracuje na vedeckom výskume psychosociálnej klímy na pracovisku zdravotníckych pracovníkov. Je súčasťou siete Youth 4 Health Regionálneho úradu WHO pre Európu.
Ja a alkohol sme od začiatku nikdy neboli „priatelia“. Kamaráti na mňa vyvíjali nátlak, aby som ho vyskúšala, ale nikdy ma to nebavilo. Dôvody, prečo nepijem, sú veľmi jednoduché: nechutí mi; nezlepšuje mi sociálne interakcie; nepotrebujem ho ani z psychologických dôvodov. Keď som sa rozhodla abstinovať, vlastne som presne nevedela prečo a čím je nezdravý, vedela som len, že to nie je dobré pre ľudský organizmus.
Myslím si, že najviac by pomohlo pomôcť ľuďom pochopiť, ako presne je alkohol pre ľudský organizmus nezdravý. Nielen typické – „je to jednoducho zlé“, ale čo robí s ľudským telom ihneď po jeho konzumácii, a aké sú jeho dlhodobé účinky. Poskytnúť ľuďom presné vysvetlenie účinkov alkoholu založené na dôkazoch by im mohlo pomôcť spochybniť ho – stojí to za to? To by samo o sebe mohlo pomôcť ľuďom robiť informovanejšie rozhodnutia o tom, čo si chcú dať do tela a aké riziko sú ochotní podstúpiť. Alkohol spôsobuje ochorenia pečene, rôzne druhy rakoviny, vedie k psychickým problémom a poruchám spôsobeným užívaním alkoholu. Človek sa teraz môže cítiť dobre a následky na jeho zdraví sa zdajú byť tak vzdialené, no čo ak sa stane nežiadúce?
Keď sa nad tým zamyslíte – nevrátite sa domov a nezačnete sypať všetky odpadky, ktoré ste videli vonku, do svojho domu – staráte sa o svoj domov, však? Tak prečo by ste mali odhadzovať odpadky do svojho tela? Môžete sa presťahovať do iného bytu – ale iné miesto na život ako vaše vlastné telo neexistuje, tak prečo ho ničiť?
Keďže som sa viac krát rozprávala s ľuďmi, ktorí mali problémy s alkoholom a teraz svoju závislosť dobre zvládajú, môžem povedať, že v súčasnosti existuje viac spôsobov, ako získať pomoc, než kedykoľvek predtým. Zdá sa, že jedna vec, ktorá motivuje väčšinu ľudí, je počúvanie príbehov iných ľudí o tom, čím si prešli a ako nad tým zvíťazili. To vedie k myšlienkam: “Keď to dokázali oni, tak prečo by som to nemohol zvládnuť ja?” Dá sa to dosiahnuť prostredníctvom vstupu do spoločenstiev alebo na online fóra.
Pre väčšinu ľudí je abstinencia veľmi ťažké rozhodnutie, najmä ak sa obklopujú ľuďmi, ktorí abstinenciu od alkoholu považujú za nudné. Keď sa chystáte von, povedzte svojim priateľom vopred, že nebudete piť, namiesto toho, aby ste ich prekvapili až pri samotnom objednávaní. Takto budú s väčšou pravdepodobnosťou rešpektovať vaše rozhodnutie. Skúste tiež chodiť na miesta, kde sa zvyčajne nepodáva žiadny alkohol. Takto sa úplne vyhnete všetkým pokušeniam. Najlepšie by bolo, keby sa vaše rozhodnutie nepiť stalo súčasťou vašej identity, takže namiesto toho, aby ste povedali „nebudem piť“, preformulujte to na „som ten typ človeka, ktorý nepije“. Keď sa budete považovať za ten typ človeka, ktorý nepije, pravdepodobnosť, že si poviete „dobre, ale len tentoraz“, klesne, pretože nemusíte robiť žiadne rozhodnutia (pretože ste práve ten typ človeka, ktorý nepije) a robiť zakaždým správne rozhodnutia si vyžaduje silu vôle a sila vôle je batéria, ktorá sa vybíja s pribúdajúcimi dňami. Identifikácia seba samého ako abstinenta je to, čo by pomohlo najviac. Na individuálnej úrovni – najdôležitejšie je mať pevné presvedčenie a odolnosť. V širšom meradle – čím viac ľudí sa rozhodne nekonzumovať alkohol, tým viac sa zníži sila spoločenského tlaku na pitie – triezvosť bude jednoducho novou normou.
Sú podľa teba vzdelávacie kampane a programy o alkohole dostatočné?
Súdiac podľa tých, ktorých som sa zúčastnila – chýba im kontrola kvality. Vo väčšine škôl niekto príde hovoriť o škodlivosti alkoholu, ale kvalita prezentácie sa veľmi líši: kto prichádza prednášať; na aké aspekty škodlivosti alkoholu sa zameriavajú; či sú informácie, ktoré prezentujú, založené na faktoch a najnovších výskumoch atď. Preto vás niektoré motivujú k spochybňovaniu spoločenských noriem (napr. či alkohol naozaj musí byť súčasťou slávnostných stretnutí, ako sú narodeniny atď.), iné sa nezdajú mať žiadny vplyv (napr. „sú celebrity, ktoré nepijú, tak by ste mali aj vy“). Navrhujem, aby existovali nejaké usmernenia, čoho by sa mali týkať vzdelávacie programy o alkohole (aspoň na školách). Takto by sa zabezpečilo, že väčší počet poslucháčov by zvýšil svoje vedomosti a pochopenie o škodlivosti konzumácie alkoholu.
Čo je podľa teba najdôležitejším krokom na zlepšenie zdravotnej gramotnosti v oblasti alkoholu v spoločnosti?
Musí dôjsť k integrácii viacerých sektorov, ak sa budeme spoliehať len na školy a zdravotnícke zariadenia, že budú vzdelávať ľudí, aby robili informované rozhodnutia – bude to veľmi pomalý proces zmeny. Ak by sme viac spolupracovali s miestnymi komunitami, organizovali hnutia a výzvy, robili zásahy na pracoviskách, organizovali podujatia pre triezvych ľudí, povzbudzovali celebrity a vplyvné osobnosti, aby sa verejne vyjadrovali k alkoholu a propagovali životný štýl bez alkoholu, zlepšilo by to zdravotnú gramotnosť o alkohole oveľa rýchlejšie. Vzdelávanie o alkohole musí vystúpiť za hranice školských tried a pracovných oddelení.