Rubrika Sober Curious prináša autentické príbehy ľudí, ktorí si vybrali život bez alkoholu a rozhodli sa pre zmenu, ktorá prináša hlbšiu spokojnosť, jasnosť a vnútornú silu. V tomto rozhovoru spoznáte Kaju, mladú ženu, ktorá sa rozhodla vzdať alkoholu a jej príbeh je dôkazom, že život bez alkoholu môže byť nielen plnohodnotný, ale aj skutočne oslobodzujúci.
Čo ťa priviedlo k rozhodnutiu prestať piť? Bolo to zdravotné rozhodnutie, životná filozofia, náboženské dôvody alebo niečo iné?
Bolo to rozhodnutie, ktoré sa vo mne formovalo veľmi dlho. Veľakrát mi prebehlo hlavou to dobre známe „už nepijem“ po niektorých víkendových výjazdoch. Celkovo som bola človek, ktorý zniesol veľa alkoholu, kombináciu rôznych druhov za jeden večer. A ak mám byť pred sebou úplne úprimná, tak som naozaj často mávala okrem klasickej (fyzickej), aj tú mentálnu opicu. Ľutovala som veci, ktoré som povedala, aj to, ako som sa zachovala. Niečo vo vnútri mi hovorilo, že to nie som úplne ja, že to vlastne robiť ani nechcem. Keď mi na druhý deň bývalo aj fyzicky zle, vždy mi išlo hlavou: „Prečo si to vlastne robím? Nemám sa rada?“. Na telesnej úrovni mi bolo vždy jasné, že je to pre telo jed, ale to do akej miery je devastačný pre organizmus som sa dozvedela len pár rokov dozadu. A je pre mňa neuveriteľné, že sa o tom pred pár rokmi takmer nehovorilo a až teraz prichádza taká hlbšia osveta.
Čiže rozhodnutie prestať piť sa vo mne formovalo dlho a musela som k nemu mentálne dospieť. Čo som ale vždy vedela, je to, že nechcem, aby ma moje deti raz videli pod vplyvom alkoholu, alebo museli trpieť moje stavy po opici. Toto vo mne vždy hlasno kričalo, aj cez všetky traumy prítomné v rodine, a ktoré sú spojené s alkoholom. Skrátka som vedela, že k tomuto rozhodnutiu raz príde a nikdy by som nepovedala, že to bude tak veľmi oslobodzujúce.
Ako tvoja abstinencia ovplyvnila vzťahy s priateľmi, rodinou, či kolegami? Ako ľudia reagujú na tvoje rozhodnutie nepiť alkohol v spoločenských situáciách?
Tým, že som úprimnejšia k sebe, tak aj všetky moje vzťahy sa mi zdajú byť úprimnejšie a zmysluplnejšie. Sedieť niekde v prepotenom priestore pri fľaši vína prestala byť moja aktivita. Prirodzene sa mi vzťahy prečistili. Teraz sa stretávam len s ľuďmi, s ktorými sama chcem, na miestach, ktorých chcem, a preto som aj spokojnejšia.
Ľudia sú rôzni a reagujú rôzne, ale mne je to v princípe jedno. Moje rozhodnutie prestať piť alkohol vnímam ako jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote. Ale musím podotknúť, že v mojom najbližšom okruhu priateľov som sa nestretla s negatívnou reakciou, práve naopak. Viacerí priatelia na základe môjho rozhodnutia obmedzili alkohol, alebo prestali piť úplne. Keď mi kamarátka napíše, že aj vďaka mne už 8 mesiacov nepije, tak zrazu vidím ako svojím rozhodnutím pozitívne ovplyvňujem okolie. Je to veľmi motivujúce šíriť takú formu osvety ďalej.
Ako sa abstinencia od alkoholu prejavila na tvojom zdraví alebo psychickej pohode?
Mám kvalitnejší spánok, čistejšiu pleť a moja psychická pohoda je neporovnateľne lepšia. Som menej úzkostlivejšia, na čo vplýva viacero faktorov, aj celková zmena trávenia voľného času, zmysluplnejšie aktivity. Keď človek väčšinu nasledujúceho dňa nepreleží po pití v posteli s bolesťami, to celkovo zvyšuje kvalitu života.
Čo robíš na uvoľnenie a zábavu namiesto pitia? (aktivity, ktoré nahrádzajú alkohol pri relaxácii)
Rada vybehnem na dobrú kávu s priateľmi, s rodinou a porozprávame sa viac ako niekde pri pive v bare, kde hučí hudba a človek počuje každé tretie slovo. Som taký hrdý kaviarenský povaľač.
Aký je tvoj názor na kultúru pitia vo všeobecnosti? Ako vnímaš dnešnú alkoholovú kultúru, najmä medzi mladými ľuďmi? Myslíš si, že sa niečo mení v tom, ako mladí ľudia pristupujú k pitiu?
Kultúra pitia na Slovensku je našou kultúrou. Sme nad európskym priemerom spotreby alkoholu na osobu. Keď vidím niekde na svadbe, ako si panie úradníčky pripíjajú „domácou“ hneď po obrade s novomanželmi, je mi z toho ťažko. Každý z nás pozná minimálne jednu rodinu, alebo sám z takej pochádza, kde alkohol bol, alebo je problém, ktorý ničí každodenný život. Rovnako podľa štatistík slovenských neziskových organizácií je väčšina prípadov domáceho násilia spojená s konzumáciou alkoholu. Alkohol skrátka predstavuje problém.
Mladí ľudia pijú menej alkoholu, ale na druhej strane často holdujú iným drogám. Mali by sme ako spoločnosť mladým ľuďom častejšie prezentovať, že najlepší život je triezvy život.
Ako alkohol ovplyvňoval tvoj život a čo bolo rozhodujúcim momentom, kedy si sa rozhodla prestať?
Zniesla som vždy veľa, spravidla najviac v každej partii. Ku koncu môjho pitia toho už bolo príliš, niekedy som si dala pohár – dva poháre vína aj doma sama so sebou. Hlavne som si nevedela predstaviť život úplne bez alkoholu. To bola pre mňa veľká stopka. Nechcela som tak žiť. Najinšpiratívnejší ľudia boli pre mňa vždy tí, ktorí boli s čistou hlavou, zodpovedne odviezli priateľov domov a nie tí, ktorí už ležali na zemi, či na stole na každej akcii. Cítila som, že mám na viac, že týmto životom nenapĺňam svoj potenciál.
V porovnaní s alkoholickým obdobím sa cítim ľahšie, prítomnejšie a takmer každý deň si ďakujem za toto rozhodnutie. Alkohol som nemala už vyše roka.
Aké výzvy si musela zvládať pri prechode na abstinenciu? Čelila si ťažkostiam, ako sú chute na alkohol, tlak zo strany okolia alebo iné problémy?
Chute na alkohol som nemala vôbec. Asi je to aj tým, že k tomuto rozhodnutiu som dospela postupne a slobodne. Keď si predstavím ten nepríjemný, ťaživý pocit alkoholu v žalúdku po pití, tak naozaj si neviem predstaviť situáciu, ktorá by ma k tomu priviedla.
Akým spôsobom ťa život bez alkoholu ovplyvnil v tvojom osobnom raste? Cítiš sa silnejšie alebo sebaisto, keď vieš, že sa nemusíš spoliehať na alkohol, aby si sa zabavila alebo uvoľnila?
Cítim sa sebaistejšie, slobodnejšie a vyspelejšie. Niekedy mám pocit, že sebavedomie, ktoré som vyhľadávala v alkohole, som našla až s triezvou hlavou. Odporúčam každému to aspoň skúsiť, na mesiac, dva, tri. Zamýšľať sa nad tým: „A prečo vlastne pijem? Prečo mám potrebu sa opíjať do nemoty? Čo mi v živote chýba? Cítim sa vôbec dobre s týmito ľuďmi? Som toto naozaj ja?“ Jednoducho, nefungovať na autopilota. Nepiť preto, lebo aj otec pije, snažiť sa žiť ten život prítomnejšie, tak ako naozaj chceme a túžime a nie ako sa od nás očakáva.
Ako zvládaš situácie, kde sa alkohol prirodzene očakáva, napríklad oslavy alebo spoločenské stretnutia? Máš nejaké obľúbené „triky“, ako sa cítiť pohodlne aj bez alkoholu?
Toto bol pre mňa taký strašiak. Ako a či vôbec budem zvládať spoločenské stretnutia. Medzi moje obľúbené triky patrí nezdržiavať sa zbytočne tam, kde si musím vypiť, aby som sa cítila pohodlne. Nerobiť veci, pri ktorých si musím vypiť, aby som sa cítila pohodlne. A človek zrazu zistí, že alkohol k pohodlnému životu nepotrebuje. Práve naopak. Život získa úplne inú kvalitu, keď sa žije triezvy.
Ale keď už idem niekam, kde očakávam, že sa vôkol mňa bude vo veľkom piť, tak si zabezpečím svoje nealkoholické víno, nealkoholické pivo a pod. a mám pocit, že viac „zapadám“.
Čo by si poradila dievčatám / chlapcom, ktorí sa obávajú, že nebudú zapadať, ak prestanú piť?
Asi by som povedala, že možno prestanú zapadať tam, kde momentálne zapadajú. Otázka však znie, či chcú na tom mieste zapadať navždy. A je vôbec možné „zapadať“ niekde, kde musí byť človek pod vplyvom niečoho? Nebolo by to v určitom zmysle protirečením?
Poradila by som im, aby sa toho vôbec neobávali, že o skutočných priateľov človek nemôže prísť, keď prestane piť alkohol, môže prísť maximálne o svojich tzv. „drinking buddies“. Je to vôbec strata niečoho? Človek pri tomto rozhodnutí získa omnoho viac. Keď vidím všetky tie životy zničené alkoholom, neustále premýšľam, prečo s tým ako spoločnosť nič nerobíme.
Ak by si mala spomenúť jednu vec, ktorú si získala tým, že neužívaš alkohol, čo by to bolo?
Len jednu vec? Čistejšiu myseľ.
Na záver by sme touto cestou chceli Kajke poďakovať za rozhovor a budeme jej držať palce ďalej v živote.
