Maroš Mušinka, psychológ v organizácii Chuť žiť určenej pre ľudí s poruchami príjmu potravy, psychológ v komunitnom centre Ulita zameranom na prácu s mladými ľuďmi v rizikových lokalitách, koordinátor a lektor prevencie v Občianskom združení Prima, pracovník vo výmennom programe injekčných striekačiek.
Váš profesijný záber je pomerne široký. No v tomto rozhovore by som sa s Vami rada rozprávala o téme prevencie, ktorú ako lektor zabezpečujete v organizácii OZ Prima.
Ako by ste niekomu z laickej verejnosti vysvetlili, čo je to prevencia a aký je jej cieľ?
Prevenciu by som označil za opatrenia a konkrétne aktivity, ktoré slúžia na to, aby sme nimi predchádzali určitým rizikovým nežiaducim javom ako je napríklad závislosť. Prevencia slúži na podporovanie vedomostí, ktoré znižujú riziká, podporujú sebavedomie, kvalitu rovesníckych vzťahov a sociálne zručnosti.
Prevencia sa rozdeľuje na primárnu, sekundárnu a terciárnu. Cieľom primárnej prevencie je snaha o to, aby človek prvý kontakt s látkou oddialil, prípadne experimentovanie s ňou odložil na neskôr.
Sekundárna prevencia je určená pre ľudí, ktorí už s látkami experimentovali alebo experimentujú a zameriava sa na znižovanie rizík (harm reduction) spojených s ich užívaním.
Terciárna prevencia je zameraná na užívateľov, ktorí najčastejšie spadajú do kategórie závislosti a zameriava sa na minimalizáciu rizík spojených s užívaním látok u týchto ľudí. Môže zahŕňať výmenu injekčného materiálu, prípadne poradenstvo pre klientov.
Čisto hypoteticky, aká by bola vaša predstava/váš scenár o tom, čo by sa mohlo stať, ak by preventívne programy (na školách) neexistovali? Prípadne ak by fungovali iba minimálne?
Ak prevencia neexistuje alebo, ak je iba minimálna, tak máte veľmi malý dosah na to, aby ste mohli ovplyvňovať rizikové správanie ľudí.
Povedzme si to tak, že návykové látky tu vždy boli a budú, a ľudia ich vždy užívali a budú užívať. Ak prevencia nebude, tak nechávate užívaniu látok voľný priebeh. Zmyslom prevencie je poskytnúť ľuďom overené informácie o závislosti ako takej, o účinkoch jednotlivých látok, ako aj o možnosti znižovania rizík pri užívaní látok. Vďaka tomu môžu ľudia robiť informovanejšie rozhodnutia.
O akom stupni prevencie hovoríme v kontexte vášho lektorstva na školách?
Záleží na tom, či ide o deti prvého alebo druhého stupňa, prípadne o stredoškolákov. Čím sú deti mladšie, tým viac ide o primárnu prevenciu (prevencia pred samotnou skúsenosťou s návykovou látkou, prípadne snahou oddialiť experimentovanie s ňou).
Ja osobne pracujem viac s triedami stredoškolákov, kde sa snažíme kombinovať prvky primárnej aj sekundárnej prevencie (prevencia, ktorá nastupuje, ak už človek s danou látkou prišiel do kontaktu, či snaha o znižovanie rizík spojeného s užívaním).
Mohli by ste opísať priebeh takého stretnutia so žiakmi na škole?
Opísal by som jedno také stretnutie so stredoškolákmi, keďže s tými pracujem najviac. Najprv, sa v triede snažíme vytvoriť prostredie, ktoré je priateľské a je v ňom určitá miera dôvery. Ešte dodám, že lektorstvo vždy prebieha vo dvojici, ideálne v páre muž a žena. Takže s kolegyňou/ kolegom a ostatnými žiakmi sedíme v kruhu.
Žiaci majú možnosť zdôveriť sa s vlastnými skúsenosťami s užívaním látok, prípadne ak im to je nepríjemné, môžu hovoriť, že ide napríklad o kamaráta, o kom hovoria.
Dôležitá je vzájomná dôvera, a preto sa snažíme aj my – ako lektori, byť k žiakom v prípade ich otázok na naše skúsenosti úprimní. Určite im nebudeme hovoriť, že sme sa nikdy neopili (smiech).
Program následne prebieha predovšetkým interaktívnou formou. Nesnažíme sa o prednášku, ktorú by si žiaci iba vypočuli a bola by to pre nich „iba“ ďalšia hodina v škole, ale snažíme sa ich už od začiatku zapojiť. Tak napríklad sa žiakov pýtame na to, aké látky poznajú a ako by ich zoradili podľa miery škodlivosti. Diskutujeme s nimi aj o tom, čo to je závislosť, že môže byť fyzická aj psychická, ale hovoríme aj o tom, že závislosť je vlastne ochorenie, a ak sa oň nebudeme starať, tak sa bude zhoršovať.
Zatiaľ sme sa rozprávali o prevencii vo všeobecnosti, resp. vo vzťahu k rôznym látkam, ale v kontexte nášho projektu by ma zaujímalo, aký podiel je venovaný prevencii v užívaní alkoholu v porovnaní s inými látkami, ak sa to dá vyčísliť.
Na Slovensku je alkohol kultúrna záležitosť, a pije sa naozaj pri každej významnej príležitosti – od narodenia dieťaťa, cez rôzne oslavy, až po príležitosť uctenia si pamiatky človeka, ktorý zomrel, na kare.
Zároveň, sú to často práve rodičia, ktorí sú prvými „dealermi“ detí, keď mu povedia, že: „Tak si skús raz potiahnuť (z cigarety),“ alebo: „Ochutnaj penu z piva“.
Popritom, sa pri alkohole tiež bavíme predovšetkým v zmysle “harm reduction” (znižovania rizík), keďže vyhnúť sa mu na Slovensku takmer nedá. So žiakmi sa venujeme znižovaniu rizík pred samotnou konzumáciou alkoholu, počas nej, ale aj po užití. To, samozrejme, platí aj pri iných látkach.
Okrem alkoholu sú medzi mladými ľuďmi populárne predovšetkým párty drogy, ako napríklad: extáza. No tiež nikotínové sáčky, prípadne elektronické cigarety s príchuťou alebo aj HHC. Takže sa rozprávame aj o tom, prípadne o inom rizikovom správaní, ktoré mladých zaujíma, ale z veľkej miery sa v prevencii venujeme práve alkoholu.
Vedeli by ste dať čitateľom praktické tipy ohľadom znižovania rizík spojených s užívaním alkoholu, ktoré dávate študentom?
Pri znižovaní rizík spojených s pitím alkoholu sa snažíme zameriavať aj na pocity pred konzumáciou látky, teda že človek nemá piť, ak sa necíti dobre. Hovoríme aj o tom, že experimentuje sa na nebezpečných miestach, ktoré sú často mimo dosahu iných ľudí, kde v prípade nevoľnosti/nehody nemá kto pomôcť.
Pred samotnou konzumáciou alkoholu je dobré niečo zjesť. Nepiť na prázdny žalúdok. Zároveň nepiť bezprostredne po jedle, pretože aj to môže zvýšiť nevoľnosť.
Vhodné je začať s malým množstvom, a to platí pri akejkoľvek látke, pretože, ak si dáte naraz veľké množstvo, tak účinok už znížiť nedokážete. Po malom množstve treba počkať a všímať si, ako sa cítim a čo so mnou dané množstvo látky urobilo. Určite prízvukujeme to, že ak už začneme s nejakým druhom alkoholu pivo/víno/tvrdý alkohol (biely a tmavý), tak je vhodné ostať pri jednom druhu a nemiešať viacero druhov alkoholu.
Tiež sa študentov pýtame na to, s čím by alkohol zapíjali a s čím naopak nezapíjali vôbec. Často sa stretávame s odpoveďou, že dobrý je džús alebo sladký nápoj. Opak je však pravdou, najlepšie je alkohol zapíjať čistou vodou.
Napríklad, špeciálne sladké nápoje v kombinácii s alkoholom sú pre o telo oveľa náročnejšie na odbúranie, pretože alkohol sa viaže na cukry a čím viac sladkého nápoja človek s alhkoholom vypije, tým je to pre telo náročnejšie. To spôsobuje nepríjemné poalkoholové stavy – “opicu”. Zároveň je alkohol v organizme dlhšiu dobu a človek je tak dlhšie pod vplyvom. Celkovo je potrebné pri pití alkoholu dopĺňať množstvo tekutín, najlepšie spomínanou vodou. Inak je aj počas pitia vhodné priebežne jesť.
Čo sa týka druhého dňa po pití alkoholu, tak je určite vhodné dostatočné množstvo spánku a opäť dostatočná hydratácia, prípadne konzumácia vyváženého jedla. Určite nie je vhodné nepríjemný stav zaháňať ďalším alkoholom.
Už ste spomínali, ako môže vyzerať ukážková hodina prevencie. Je takýmto alebo podobným spôsobom bežne poskytovaný preventívny program aj inými organizáciami? Môže taká hodina s deťmi vyzerať aj úplne inak?
Nemôžem sa vyjadrovať za iné organizácie, ale aspoň z toho, čo nám povedia deti, tak je často prevencia ponímaná formou prednášky, obsah je podaný málo interaktívne, ak vôbec, a deti to často vnímajú ako ďalšiu „hodinu“, ktorú si v škole musia odsedieť.
Takže odpoveď na vašu otázku znie, že prevencia môže byť podaná výrazne odlišne od toho, ako to robíme my, ale zo spätných väzieb, ktoré dostávame, vnímame to, že pre deti a mladých je oveľa zaujímavejšie, keď sa môžu zapojiť. Je tak priestor na to, aby sme mohli vyvracať ich domnienky a mylné presvedčenia, o ktorých sa vieme dozvedieť iba vďaka tomu, že s týmito mladými ľuďmi vedieme dialóg.
Ako vnímate, že sa zmenil „pohľad“ na prevenciu, odkedy ste v praxi? Ako sa zmenil z hľadiska verejnosti, z hľadiska mladých ľudí a z hľadiska politickej moci? Vnímate niektoré zo zmien výraznejšie?
Osobne sa venujem prevencii šesť rokov. Začal by som od konca; z hľadiska politiky sa postoj k prevencii mení iba k horšiemu. Najväčší problém sú financie. Preventívnych programov je málo práve preto, že zaplatiť odborníkov je finančne náročné.
Často sú to práve rodičia detí, ktorí sa na prevenciu poskladajú. Jedna hodina stojí 30 – 40 eur. Ak by ju mala pre všetky ročníky platiť škola, nie je to málo. No, z hľadiska možno vnímania školy alebo rodičov detí je posun skôr pozitívny – vnímame, že si nás školy volajú častejšie.
Z hľadiska mladých ľudí vnímam predovšetkým potrebu nárastu prevencie pri nelátkovýcch závislostiach. Alkohol je na Slovensku stále veľká téma, ale mladí ľudia častejšie inklinujú práve k nelátkovým závislostiam.
No a z hľadiska verejnosti je pozitívne vnímaná predovšetkým primárna prevencia, tá, ktorá sa zameriava na deti/ľudí, ktorí ešte s látkou neprišli do kontaktu. Na “harm reduction” (znižovanie rizík) je verejnosťou stále často nahliadané s nepochopením.
Ak by ste mali porovnať preventívne programy na Slovensku s preventívnymi programami v Západnej Európe, prípadne s Českom, aký rozdiel sa vám zdá v porovnaní so Slovenskom zásadný?
Tak napríklad vo Fínsku, Švédsku alebo na Islande je do preventívnych programov viac zapojená rodina mladého človeka. V Česku je prevencia tiež o niečo ďalej, s kolegami sme tam boli aj na školení.
V Česku sú organizácie, kde sa pracuje s tým, že sa u detí podporujú ich záujmy a aktivity, napríklad športové, umelecké, kultúrne. Mladí ľudia sú viac zapájaní do aktivít, ktoré podporujú zdravé kompenzačné mechanizmy, tak, aby sa naučili spracovávať svoje emócie a nesiahali po návykových látkach.
Vo Fínsku, myslím, existuje na školách model emocionálnej a sociálnej výchovy. Viac sa zameriavajú na psychosociálny vývoj detí, emocionálny rozvoj a to tak, aby sa znižovalo rizikové správanie u mladých.
U nás tie preventívne programy v podstate sú, ale často ich ľudia nevedia robiť. Je u nás vplyv aj z hľadiska stigmatizácie a obrovský vplyv skrz nedostatok financií. Školy si musia programy platiť samy, a štát tieto programy podporuje iba veľmi málo. Ja sám vidím ako najväčší problém, alebo, pre mňa, výzvu, že do preventívnych programov by mali byť viac zapojené rodiny.
Takže máte víziu, že by ste do prevencie chceli aj v praxi viac zapojiť rodiny?
No my prevencie nemáme iba pre študentov, ale aj pre učiteľov na školách. Tak isto by sme mohli spraviť aj skupinu pre rodičov študentov, kde by mali možnosť zažiť si takú „hodinu“. Pre nás by to bol priestor povedať im, ako tieto témy komunikovať s mladými ľuďmi. Čo je vhodné, a čo nie, čo môže vzťah medzi nimi podporiť a hovoríme aj o tom, prečo sú zákazy/príkazy nefunkčné, resp. ako si stanoviť hranice zdravou formou.
Aj tí rodičia boli raz mladí a vedia, čo na nich fungovalo, a čo naopak nie. Tak nech presne toto využívajú aj pri svojich deťoch, zároveň je možné normalizovať správanie mladých, sami rodičia sa možno v ich veku častejšie opíjali. Nemyslím to generalizujúco, ale skôr tak, aby rodičia „nezatvárali oči“ a vnímali, že sa mladí môžu opiť a nemusí to byť hneď tragédia. Celkovo by malo byť snahou, snažiť sa zapojiť do dialógu rodičov s ich deťmi.
Ukončiť by sme to mohli nejakou nádejou do blízkych mesiacov/rokov. Aké pozitívne trendy sledujete medzi mladými ľuďmi vo vašej práci lektora, keď chodíte prednášať na školy?
Čo vnímam pozitívne je, že sa šíri informovanosť medzi mladými. Určite je to aj vplyvom technológií. Vnímam to, že influenceri, prípadne ľudia, ktorí majú na sociálnych sieťach nejaký vplyv, šíria o látkach informácie. Píšu/hovoria o tom, že pred látkami treba mať rešpekt, že to nie je „frajerina“ si len tak niečo dať. Toto vnímam určite ako pozitívny trend, že mladí ľudia nejdú do toho „bezhlavo“, ale všeobecne sa zaujímajú o drogy, že chcú byť informovaní. Osobne si myslím, že je vždy lepšie vedieť o rizikách viac, ako o nich nevedieť.
Pozitívne vnímam aj trend toho, že chodím na školy viac prednášať. Inokedy som chodil raz za mesiac / raz za dva mesiace, ale teraz je to niekoľkokrát za mesiac. Školy prejavujú o prevencie čoraz väčší záujem, pretože prevencia v oblasti závislostí je v dnešnej dobe veľmi aktuálna téma.
