Mgr. Kristína Majtényiová je absolventkou psychológie na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva UKF v Nitre. Aktuálne sa venuje psychologickej diagnostike detí a dospievajúcich, individuálnej a skupinovej forme psychologického poradenstva a psychoterapie. V rámci prevencie sociálno-patologických javov taktiež realizuje preventívne a intervenčné programy na školách. 

Počas odbornej praxe realizovanej na Psychiatrickom oddelení nemocnice taktiež participovala na stacionároch pre pacientov liečiacich sa zo závislostí. Aj tieto skúsenosti ju utvrdili v tom, aké dôležité je šíriť povedomie o vplyve alkoholu a iných psychoaktívnych látok na človeka a jeho život.   

Aké sú podľa teba najčastejšie dôvody, prečo sa dospievajúci rozhodujú experimentovať s alkoholom?

Alkohol je ľahko dostupná legálna spoločenská droga, ktorej predaj je obmedzený pre osoby staršie ako 18 rokov. Dnes však vieme, že sa k nemu ľahko dostanú aj mladšie osoby. Ľahká dostupnosť je tak jedným z dôvodov, prečo mladiství začínajú experimentovať s alkoholom. S tým súvisí aj ďalší z dôvodov a to celková spoločenská normalizácia konzumácie a jeho podávanie na rôznych spoločenských a kultúrnych podujatiach. 

Stručne povedané, pije sa na svadbách, pohreboch, pri oslave úspechu aj pri ‚zapíjaní‘ neúspechu. Človek sa tak pravidelne v spoločnosti prizerá, ako sa alkohol využíva ako nezdravá stratégia zvládania emócií a vyrovnávania so záťažou. Veľký vplyv na mladého človeka v období dospievania majú rovesnícke skupiny, pričom mladí ľudia sa často so snahou „zapadnúť“ do kolektívu prispôsobia aktivitám danej skupiny aj v prípade, že ide o konzumácia alkoholu. 

Aké sú hlavné riziká spojené s konzumáciou alkoholu počas dospievania z pohľadu psychického vývoja?

Alkohol je psychoaktívna látka, ktorá významne ohrozuje organizmus. V období dospievania dochádza k dozrievaniu mozgových štruktúr, utváraniu intelektu a dozrievaniu osobnosti. Konzumácia alkoholu tak môže u detí a mladistvých spôsobiť okrem iného nezvratné zmeny na mozgu, pričom zabráni mozgu dosiahnuť svoj plný potenciál.

Alkohol taktiež negatívne ovplyvňuje emocionálne prežívanie a môže stupňovať agresivitu. Jeho konzumácia pôsobí na naše vnímanie, ktoré jeho vplyvom môže byť výrazne skreslené, čo môže viesť ku ďalšiemu rizikovému správaniu. V neposlednom rade alkohol pôsobí na organizmus a môže spôsobovať vážne ochorenia napr. pečene, nervového systému či tráviacej sústavy a jeho opakované užívanie sa u mladistvých rýchlo môže rozvinúť v syndróm závislosti. 

Môže pravidelná konzumácia alkoholu u mladých ľudí ovplyvniť emocionálnu stabilitu alebo napríklad sebahodnotenie?

Emócie sprevádzajú človeka po celý život, pričom dennodenne ovplyvňujú naše konanie i myslenie. Konzumácia alkoholu môže u človeka vyvolať žiadúce emočné zážitky, ako je napríklad pocit upokojenia, eufóriu, zvýšenie sebavedomia či sexuality. Tieto účinky však rýchlo vyprchajú a chemické zmeny v mozgu u pravidelného konzumenta môžu rýchlo viesť k negatívnym pocitom, ako je napríklad hnev, depresia, úzkosť, pocity menejcennosti či zníženie sebavedomia. 

Ako veľký vplyv má rodinné prostredie na postoj dospievajúcich k alkoholu? Akú úlohu zohráva komunikácia v rodine v prevencii?

Paradoxne, väčšina ľudí prvýkrát skúsi alkohol v domácnosti v kruhu rodiny, či už sa jedná o „ochutnanie peny z piva“ alebo pri klasickom pripíjaní si na rodinných oslavách. Výchovný vplyv je tak jedným z hlavných dôvodov, prečo mladiství začínajú s konzumáciou alkoholu, na koľko deti kopírujú zvyky svojich rodičov. Ak sa tak v domácnosti častejšie konzumuje alkohol, mladiství to môžu považovať za normálnu súčasť života. 

Rovnako na to vplýva samotný vzťah rodič – dieťa, pričom záleží na kvalite vzťahovej väzby či výchovnom štýle. Rodinná štruktúra a aspekty vzťahov rodiča s dieťaťom sú v prevencii užívania alkoholu veľmi dôležité. 

Aký vplyv majú rovesníci a sociálne médiá na správanie dospievajúcich vo vzťahu k alkoholu?

Dospievajúci sa prirodzene v priebehu svojho vývoja čoraz viac odpútavajú od svojej rodiny a orientujú sa na vzťahy so svojimi rovesníkmi. Tieto rovesnícke vzťahy im umožňujú naplniť svoju potrebu niekam patriť, formuje sa im pocit vlastnej hodnoty a vytvárajú si určitý sociálny status. V rámci rovesníckych skupín dochádza k formovaniu názorov a postojov, ktoré ovplyvňujú správanie jednotlivca. 

Rovesnícke skupiny majú podstatný vplyv na vznik a prevenciu rizikového správania, kde patrí aj konzumácia alkoholu. Môžu pôsobiť ako brzda vo vzniku takéhoto správania, no naopak môžu takéto správanie podporovať či iniciovať. Sociálne médiá majú možnosť ovplyvniť správanie mladých ľudí, formujú ich názory a postoje. Je dôležité, aby sa o negatívnych dôsledkoch konzumácie alkoholu hovorilo celospoločensky, aby boli informácie dostupné laickej verejnosti. Túto úlohu by mali primárne plniť práve médiá. 

Aké sú najefektívnejšie spôsoby prevencie pred užívaním alkoholu u dospievajúcich? Aké prístupy sa v praxi osvedčili?

Pri realizovaní prevencie má dôležitú funkciu práve rodina. Výchovný vplyv v rodinách je najdôležitejším činiteľom a práve výchova by mala prispievať k formovaniu zdravej osobnosti dieťaťa. Prevencia ďalej pokračuje v podmienkach predškolských a školských zariadení, kde by sa malo naďalej podporovať harmonické rozvíjanie osobnosti dieťaťa a jej postojov. 

Ako som vyššie spomínala, aj sociálne médiá majú možnosť prispievať ku zníženiu rizikového správania mladistvých. Celkovo možno hovoriť o spoločenských faktoroch, ktoré zabraňujú efektívnej prevencii a ide napríklad o spomínanú dostupnosť alkoholu a drog alebo spoločenské normy, ktoré sú tolerantné k ich konzumácii. Dôležitá je dlhodobosť a systematickosť prevencie, pričom by sa mala uskutočniť od predškolského veku až po celý čas školskej dochádzky takým spôsobom, aby sa informácie rozširovali a dochádzalo tak k upevňovaniu žiaducich postojov.

Aké špecifické prístupy sa využívajú v psychologickej práci s dospievajúcimi, ktorí majú problémy s alkoholom? (ak sú)

Z mojej praxe viem povedať, že je dôležité hľadať najmä príčiny, prečo dieťa alebo mladistvý alkohol konzumuje. Častokrát tým dieťa na seba upozorňuje a snaží sa tak riešiť problém, ktorý možno na prvý pohľad nie je vidno. 

Môže ísť o rodinné problémy, školskú záťaž či emocionálne ťažkosti, s ktorými si dieťa samo nevie rady. Vo všeobecnosti by som sa vyhla zastrašovaniu, moralizovaniu a jednostrannému zameraniu sa na samotnú konzumáciu. Je vhodné hľadať príčiny a spoločne s klientom pracovať na jeho emocionálnom prežívaní a používaní žiaducich foriem emocionálnej regulácie. 

Akú úlohu by mali zohrávať školy a vzdelávacie inštitúcie v rámci prevencie alkoholu medzi mladými ľuďmi?

Prevencia by mala byť zameraná na kvalitné a dlhodobé preventívne pôsobenie a realizáciu aktivít, ktoré sú zamerané na podporu zdravia, zdravého spôsobu života a podporu ochranných faktorov vývinu osobnosti detí. Zároveň je dôležité vzdelávanie pedagógov a spolupráca s podpornými tímami na školách (psychológovia, špeciálni pedagógovia). 

Patrí sem monitorovanie situácie v tejto oblasti, zabezpečovanie prevencie závislostí ale aj iných sociálno-patologických javov a realizovanie kontinuálnych aktivít prevencie. Veľmi podstatnou časťou je zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej a odbornej starostlivosti pre problémových žiakov, pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a pre žiakov s poruchami správania, a taktiež zabezpečovanie činnosti preventívnych a poradenských zariadení rezortu školstva (CPPPaP, diagnostických centier, liečebno-výchovných sanatórií, reedukačných centier a pod.) s dôrazom na možnosti poskytnutia odbornej pomoci. 

Keď už sme pri tých školách – ako by mali rodičia alebo pedagógovia reagovať, ak zistia, že dospievajúci konzumuje alkohol? Aké kroky by mali podniknúť?

V prvom rade je vhodné citlivo túto tému komunikovať s dieťaťom, vyhnúť sa prílišnému moralizovaniu či zastrašovaniu. Je dôležité poskytnúť dieťaťu pocit, že mu chceme pomôcť a pochopiť ho. S deťmi treba o alkohole hovoriť, avšak ich treba tiež počúvať a poskytnúť otvorený rozhovor s priestorom na otázky dieťaťa. Ďalej je vhodné obrátiť sa na odborníkov, ktorí poskytujú odbornú, najmä psychologickú pomoc.  

Aké sú možné dlhodobé následky ignorovania problémov s alkoholom v období dospievania?

Ako som vyššie spomínala, konzumácia alkoholu môže u detí a mladistvých spôsobiť nezvratné zmeny na mozgu, negatívne vplýva na celkový psychický aj fyzický vývin jedinca, s čím súvisí aj riziko vzniku rôznych ochorení. Ignorovanie problémového užívania alkoholu môže viesť ku vzniku závislosti, čo môže mať vplyv aj na spoločenský a sociálny život človeka v zmysle práce, rodiny či finančného zabezpečenia.

Aké varovné signály by si mali rodičia všímať, ak majú podozrenie, že ich dieťa môže mať problém s alkoholom?

Dôležité je všímať si zmeny v celkovom fungovaní dieťaťa. Rizikové správanie ovplyvňuje viaceré sféry života dieťaťa, môže dôjsť k náhlemu zhoršeniu školského prospechu, záujem o učenie sa môže znižovať, dieťa môže byť podráždenejšie, precitlivenejšie, prejavujú sa zmeny v spánkovom režime. Môže sa objaviť tajnostkárstvo, strata záujmu o koníčky či zmena kamarátov. Pri rizikovom správaní dieťaťa je rovesnícka skupina dôležitou premennou, a preto by mal mať rodič prehľad, s kým sa jeho dieťa stretáva a ako táto skupina na jeho vplýva. 

Ako spoločnosť a legislatíva môžu lepšie podporiť prevenciu a vzdelávanie o rizikách alkoholu medzi mladými ľuďmi? 

V rámci spoločnosti sa môžeme baviť práve o spoločenskej osvete v rámci odstránenia „alkoholovej normy“. Častokrát sa stretávame s tým, že človek na odmietnutie drinku potrebuje dôvod, najčastejšie sa akceptuje tehotenstvo, užívanie liekov, či to, že sme vodič. Ako spoločnosť by sme mali vytvoriť priestor, kde nie je nutné svoju abstinenciu obhajovať či vysvetľovať. 

V rovine legislatívy sa môžeme baviť o zvýšenej kontrole predaja, či jeho obmedzení, zvýšenie dane na alkohol, alebo obmedzení v oblasti marketingu alkoholu. Je dôležité celospoločensky monitorovať situáciu v tejto oblasti a zamerať sa nielen na zlepšenie prevencie vzniku závislostí, ale aj na skvalitnenie poskytovanej liečby závislostí.