Závislosť od alkoholu, ktorá je známa aj ako alkoholizmus, opisuje najzávažnejšiu formu rizikového pitia so silnou – často nekontrolovateľnou – túžbou piť. Závislosť od alkoholu znamená, že človek má pocit, že bez neho nie je schopný fungovať alebo prežiť, a pitie sa stáva dôležitým – alebo niekedy najdôležitejším – faktorom v jeho živote.
Ľudia, ktorí sa stávajú závislými od alkoholu, si môžu všimnúť, že potrebujú piť viac, aby dosiahli rovnaký účinok. Často dávajú pitiu prednosť pred inými aktivitami alebo povinnosťami (napríklad prácou alebo rodinným životom) alebo pokračujú v pití napriek škodlivým následkom – napríklad ochoreniu pečene alebo depresii spôsobenej pitím.
Lekári posudzujú, či je niekto závislý od alkoholu, tak, že hľadajú príznaky, ktoré ukazujú, že ich pacient nedokáže regulovať svoje pitie a že má silnú vnútornú potrebu užívať alkohol.
Konkrétne príznaky, ktoré hľadajú, sú:
Zhoršená kontrola nad užívaním alkoholu
Môže to znamenať, že nie ste schopní kontrolovať koľko alkoholu skonzumujete keď pijete a ako často ho pijete. Nie ste schopní prestať piť, keď už začnete, alebo pijete pri nevhodných príležitostiach alebo na nevhodných miestach.
Alkohol ako priorita
Ak dávate prednosť pitiu alkoholu pred inými každodennými činnosťami a povinnosťami, ak je pre vás pitie alkoholu dôležitejšie ako starostlivosť o vaše zdravie alebo ak pokračujete v pití napriek negatívnym dôsledkom na vaše zdravie alebo život.
Nežiadúce fyzické alebo psychické účinky pitia
Prejavujú sa u vás známky zvýšenej tolerancie na alkohol (musíte piť viac na dosiahnutie rovnakého účinku), pociťujete abstinenčné príznaky alebo používate alkohol na prevenciu alebo zmiernenie abstinenčných príznakov.
Lekár môže diagnostikovať závislosť od alkoholu, keď na základe pretrvávajúceho vzorca vášho užívania alkoholu spozoruje dva alebo viac z uvedených príznakov. Zvyčajne sa to zakladá na správaní za posledných 12 mesiacov alebo viac, ale závislosť od alkoholu môže byť diagnostikovaná na základe nepretržitého každodenného (alebo takmer každodenného) užívania alkoholu počas obdobia najmenej troch mesiacov.
V mnohých prípadoch je prvým krokom liečby závislosti od alkoholu priznanie si problému. Rovnako ako pri mnohých iných zdravotných problémoch je druhým krokom vyhľadanie odbornej pomoci, zvyčajne v miestnej ambulancii všeobecného lekára, ktorý vás môže odporučiť k odborníkovi.
K možnostiam priebežnej liečby môžu patriť
Detoxikácia (známa aj ako „detox“) môže byť kľúčovou fázou liečby. Detox zahŕňa úplné zastavenie pitia alkoholu pod lekárskym dohľadom, aby sa telo mohlo prispôsobiť stavu bez alkoholu. Počas tohto obdobia sa u osoby môžu vyskytnúť abstinenčné príznaky.
Môže byť ponúknutá kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), ktorá pomôže zmeniť negatívne myšlienkové vzorce, ktoré môžu viesť k pitiu.
Skupiny vzájomnej pomoci, ako sú napríklad Anonymní alkoholici, pomáhajú čiastočne vďaka novej sieti podpory, ktorú človek získa. Môžu pomôcť ľuďom upraviť ich myslenie a ich postoje k sebe samým a k ostatným.
Ako zistím, či som závislý od alkoholu?
Možno vás prekvapí, že na to, aby ste sa stali závislí od alkoholu, nemusíte vždy piť extrémne veľa. Každý, kto pravidelne pije, môže prežívať určitý stupeň závislosti od alkoholu. Prvým príznakom závislosti je potreba väčšieho množstva alkoholu na dosiahnutie požadovaného účinku. Zvýšená tolerancia je fyziologická reakcia, ktorú máme na niektoré drogy: čím viac ich konzumujete, tým viac ich potrebujete na dosiahnutie rovnakého účinku. Keď sa závislosť upevní, môže sa stať, že nakoniec väčšinu času strávite premýšľaním o alkohole alebo vykonávaním činností potrebných na získanie, konzumáciu alebo zotavenie sa z účinkov pitia.
Prerušenie cyklu pitia je dôležitým spôsobom, ako si overiť – a riešiť – závislosť. Môže zabrániť tomu, aby si vaše telo na alkohol zvyklo, a pomôže znížiť alebo „resetovať“ vašu toleranciu. Pravidelné prestávky v pití alkoholu sú najlepším spôsobom, ako znížiť riziko vzniku závislosti od alkoholu.
Liečba musí byť dostupná všetkým, ktorí ju potrebujú
Závislosť od psychoaktívnych látok je komplexnou poruchou s biologickými mechanizmami postihujúcimi mozog a jeho schopnosť kontrolovať užívanie psychoaktívnej látky. Nie je to podmienené iba biologickými a genetickými činiteľmi, ale tiež psychologickými, sociálnymi, kultúrnymi a environmentálnymi faktormi. Závislosť od psychoaktívnych látok nie je porucha vôle alebo sily charakteru, ale medicínska porucha, ktorá by mohla postihnúť akúkoľvek ľudskú bytosť.
Liečba látkovej závislosti sa neusiluje len o zastavenie užívania drogy – je to terapeutický proces, ktorý zahŕňa zmeny v správaní, psychosociálne intervencie, a často užívanie substitučných psychotropných liekov.
Závislosť je možné liečiť a nákladovo efektívne manažovať, čím sa zachraňujú životy, zlepšuje zdravie postihnutých jedincov a ich rodín, a redukujú náklady pre spoločnosť.
Jednou z hlavných bariér liečby a starostlivosti o ľudí so závislosťou od psychoaktívnych látok a príbuzných problémov je ich stigmatizácia a diskriminácia.
Bez ohľadu na úroveň užívania látky a bez ohľadu na to, akú látku jednotlivce berie, majú závislí jedinci rovnaké práva na zdravie, vzdelanie, prístup k pracovným príležitostiam a na reintegráciu do spoločnosti, ako má každý iný jedinec.
Slovník
Závislosť
Skupina kognitívnych, behaviorálnych a telesných symptómov poukazujúcich na to, že jedinec pokračuje v užívaní látky napriek významným problémom súvisiacim s drogou.
Craving
Drogový craving je túžba po predtým prežitých účinkoch psychoaktívnej látky. Túžba sa môže stať neodolateľnou a môže sa zvyšovať v prítomnosti vnútorných aj vonkajších signálov, obzvlášť pri pocite dostupnosti látky. Charakterizovaný je zvýšenou pravdepodobnosťou správania vyhľadávajúceho drogu a u ľudí sa spája s myšlienkami na drogy.
Návyk
Správanie vykonávané automaticky ako odpoveď na špecifické stimuly, nezávisle od jeho výsledku.
Návykovosť
Zníženie schopnosti stimulu vyvolať odpoveď.
Abstinenčný stav
Je charakterizovaný abstinenčným syndrómom, ktorý môže byť až smrteľný. Intenzita tohto syndrómu závisí od množstva skonzumovaného alkoholu, frekvencie užívania a trvania anamnézy pitia. Včasnými abstinenčnými príznakmi sú intenzívny tras, potenie, slabosť, podráždenosť, bolesť hlavy, nevoľnosť a zvracanie a rýchla frekvencia srdca. Alkoholový abstinenčný stav môže byť komplikovaný stavom známym ako delírium tremens a je charakterizovaný intenzívnou podráždenosťou, hyperaktivitou autonómneho nervového systému, halucináciami a bludmi. Neliečený abstinenčný syndróm trvá 5 až 7 dní. Na zmiernenie intenzity abstinenčného stavu od alkoholu sa zvyčajne používajú benzodiazepíny kvôli ich účinkom na GABA-A receptory.
