V mnohých európskych krajinách je dnes alkohol dostupnejší než pred dvoma desaťročiami a ľudia za to platia svojím zdravím. Región WHO pre Európu naďalej hlási najvyššiu spotrebu alkoholu na obyvateľa na svete, čo má ničivé následky pre verejné zdravie. Od rakoviny a ochorení pečene až po zranenia v cestnej premávke a predčasné úmrtia, alkohol významne prispieva k záťaži chorôb v regióne. Vlády však majú k dispozícii silný nástroj: zdaňovanie.
Na podporu krajín pri navrhovaní účinnejších politík stanovovania cien alkoholu vydala WHO/Europe 2 nové zdroje. Prvým je komplexná správa o zdaňovaní alkoholu v regióne WHO pre Európu, ktorá ponúka podrobný pohľad na to, ako krajiny využívajú alebo nevyužívajú dane na zníženie škôd. Druhým je praktický súbor nástrojov pre ministerstvá zdravotníctva a ďalších tvorcov politík, ktorý je navrhnutý tak, aby demystifikoval politiku zdaňovania alkoholu a poskytol jasné a praktické usmernenia pre jej implementáciu.
Problém: rastúca dostupnosť a pomalá politická reakcia
Nová správa WHO/Europe poukazuje na hlavné nedostatky v súčasnej politike zdaňovania alkoholu. V roku 2022 iba 28 z 53 členských štátov vyberalo akúkoľvek formu spotrebnej dane z vína, čím značná časť spotreby alkoholu zostávala nezdanená. Je to do značnej miery spôsobené smernicou Európskej únie (EÚ) o spotrebnej dani z alkoholu, naposledy aktualizovanou v roku 1992, ktorá stále povoľuje minimálnu nulovú daň z vína.
Zatiaľ čo väčšina krajín v regióne uvaluje spotrebné dane na pivo a liehoviny na základe obsahu alkoholu (63 % pri pive a 90 % pri liehovinách), iba 2 krajiny to robia pre víno. Celkovo spotrebné dane prispievajú k cene liehovín v priemere 37 %, k pivu 16 % a k vínu iba 14 % – tieto čísla ešte viac klesajú v EÚ, kde dane z vína dosahujú v priemere iba 4 %.
Politika nízkych daní postupne výrazne zvyšuje dostupnosť alkoholu, najmä v krajinách s vyššími príjmami. Správa ukazuje, že ľudia v krajinách EÚ si teraz môžu za svoj príjem kúpiť o 46 % viac piva, o 76 % viac vína a o 37 % viac liehovín ako je regionálny priemer.
Prečo zdaňovať alkohol? Pohľad cez financie
Dostupnosť je kľúčovým ukazovateľom – ak sa alkohol stane ľahšie dostupným kvôli vyšším príjmom, spotreba alkoholu sa pravdepodobne zvýši a budú z toho vyplývať škody.
Všeobecné dane, ako napríklad daň z pridanej hodnoty, sa zvyčajne uplatňujú jednotne na širokú škálu tovarov a služieb.
Hoci tieto dane môžu zvýšiť celkové náklady na alkohol, výrazne neobmedzujú spotrebu alkoholu, pretože neovplyvňujú ceny alkoholu v porovnaní s inými tovarmi a službami. Ich primárnym účelom nie je meniť spotrebiteľské správanie, ale financovať verejné služby.
Spotrebné dane sa ukladajú na výrobu, distribúciu alebo predaj špecifických výrobkov, ako sú tabak alebo alkoholické nápoje, ktoré sú škodlivé pre jednotlivcov a širšiu spoločnosť, a môžu byť stanovené tak, aby kompenzovali tieto dôsledky. Tieto dane môžu byť špecifické (na základe obsahu etanolu alebo celkového objemu nápoja) alebo ad valorem (na základe ceny nápoja) a obe sa dajú v priebehu času upravovať.
Spotrebné dane založené na obsahu alkoholu sa považujú za najnákladovo efektívnejší vládny nástroj pre výsledky v oblasti verejného zdravia. Okrem zdanenia dokáže minimálna cena zabrániť tomu, aby sa najsilnejší a najlacnejší alkohol predával za neprimerane nízke sumy.
Nízke ceny vedú k vyššej spotrebe, najmä medzi mladými a nadmerne pijúcimi. Avšak, mnohé vlády váhajú s konaním, pretože sa obávajú nedostatku verejnej podpory alebo možného nárastu neregistrovaného alkoholu. Správa WHO/Europe však nezistila žiadnu priamu súvislosť medzi vyššími daňami a neregistrovanou spotrebou alkoholu. S vhodnými ochrannými opatreniami, ako je lepšie monitorovanie a moderné systémy sledovania, môžu krajiny predchádzať nelegálnym trhom a zároveň ťažiť z výhod vyšších daní.
Dôležité je, že zdaňovanie alkoholu sa netýka len zdravia – ide o príjmy a reinvestície. Keďže dopyt po alkohole je relatívne málo pružný, zvyšovanie daní zvyčajne zvyšuje vládne príjmy, a to aj napriek poklesu spotreby. Tieto finančné prostriedky možno vyčleniť na zdravotnícke programy alebo sociálne služby, čím sa maximalizuje návratnosť investícií. Nová sada nástrojov WHO ponúka jednoduché usmernenie, ako to urobiť, s použitím príkladov z krajín, ktoré úspešne zaviedli alebo zvýšili dane z alkoholu.
Krajiny, ktoré sú lídrami – a ponaučenia, ktoré ponúkajú
V Gruzínsku, Nemecku a Portugalsku viedli dva simulované scenáre zdaňovania – jeden
s 10 % nárastom maloobchodných cien a druhý s 10% nárastom podielu dane – k poklesu národnej spotreby o 4 – 8,5 % a k poklesu úmrtnosti až o 2,5 %.
Severské krajiny (Fínsko, Island, Nórsko, Švédsko a Faerské ostrovy) tiež poskytujú silné príklady z reálneho života so svojimi štátnymi alkoholovými monopolmi, ktoré regulujú ceny aj dostupnosť alkoholu. Tieto systémy pomohli udržať vyššie ceny a znížiť škody. Ďalším skvelým príkladom je Litva, kde po výraznom zvýšení spotrebných daní z alkoholu v roku 2017 spotreba alkoholu na obyvateľa klesla o 7 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Zatiaľ čo príjmy zo spotrebných daní z alkoholu sa zvýšili o 27 %.
Čas konať
Zdaňovanie alkoholu patrí medzi najúčinnejšie opatrenia WHO v oblasti prevencie neprenosných chorôb. Aj mierne zvýšenie daní môže znížiť spotrebu a zachrániť životy a zároveň posilniť verejné rozpočty. Napriek dôkazom a medzinárodným záväzkom vrátane Globálneho akčného plánu WHO pre alkohol na roky 2022 – 2030 a Európskeho plánu boja proti rakovine je však zmena politík pomalá. Zastaraná smernica EÚ zostáva nereformovaná.
„Vieme, čo funguje. Zdaňovanie alkoholu je na zozname rýchlych opatrení WHO/Europe – politík s vysokým vplyvom, ktoré sú lacné na implementáciu a prinášajú výsledky do 5 rokov. Zdaňovanie alkoholu je jediným politickým nástrojom, ktorý zároveň znižuje škody, zvyšuje príjmy a podporuje rovnosť v zdraví,“ povedala Dr. Carina Ferreira-Borges, regionálna poradkyňa pre alkohol, nelegálne drogy a zdravie väzníc v WHO/Europe. „S týmito novými nástrojmi môžu krajiny konať rozhodne a chrániť budúce generácie pred škodami.“
Keďže Európa zápasí s rastúcimi nákladmi na zdravotnú starostlivosť a rastúcou záťažou neprenosných chorôb, zdaňovanie alkoholu ponúka vzácnu príležitosť: politiku, ktorá sa oplatí a zároveň zachraňuje životy. Nástroje už existujú – chýba len politická vôľa ich uplatniť.
Too cheap to ignore – WHO helps countries reduce alcohol harm through taxation and pricing policies
