Michal je abstinujúci alkoholik a autor blogu, v ktorom otvorene a pravdivo opisuje svoju cestu zo závislosti. V svojich textoch sa venuje tomu, ako alkohol postupne ovládol jeho život, čo všetko mu vzal, ale aj tomu, aké náročné a zároveň možné je začať znova a budovať život bez alkoholu.
Jeho písanie vzniká z úprimnej potreby premeniť vlastnú bolesť na niečo užitočné.
Verí, že ak jeho skúsenosť pomôže zastaviť čo i len jedného človeka pred tým, než padne až na dno – alebo ak dá nádej niekomu, kto sa z dna práve pokúša dostať –, malo jeho rozprávanie zmysel.
Michal sa podelil o svoje výpovede aj s nami a postupne ich budeme zverejňovať, aby sa jeho slová dostali k tým, ktorí ich budú najviac potrebovať.
Stromy, ako metafora života
Veda o genetike nás učí základný vzťah – fenotyp (to kým sme komplexne) je prejavom genotypu (to čo sme zdedili od rodičov) plus prostredie (kde, ako, s kým žijeme – komplex podmienok). Na lesníckej škole, kde som študoval nás učili, že ak naklonujeme strom, o ktorom vieme, že má geneticky ideálne podmienky na to aby tvoril rovný kmeň, vhodný na spracovanie v drevárskom priemysle, získame po genetickej stránke identické jedince. O tom, či z toho stromu bude o desaťročia krásny rovný strom bez hŕč rozhoduje prostredie. Ak sa o jeden budeme starať, vysadíme ho v jeho prirodzenom prostredí, v mladosti ho budeme chrániť pred zverou, poskytneme mu ochranu v podobe veľkých stromov a podobne, je veľký predpoklad, že dosiahneme to čo sme chceli.
Na druhej strane
Na druhej strane, ak klon toho istého materského stromu necháme roky živoriť v kvetináči v teplotných a svetelných podmienkach, ktoré mu nevyhovujú, potom ho vysadíme niekde na holinu, mimo areál jeho prirodzeného rozšírenia, nemôžeme byť prekvapení výsledkom. K obom stromom sa vrátime o 50 rokov a nebude sa nám chcieť veriť, že oba sú ekvivalentom jednovaječných dvojčiat, pretože zatiaľ čo jeden je majestátny, mocný, ten druhý dorástol sotva pár metrov a vyslovene živorí. Gény mali rovnaké, teda rovnaký predpoklad na identický život. Rozdiel v tom čo z nich vyrástlo utvorilo prostredie. Tento jednoduchý princíp platí pre stromy, korytnačky, nosorožce a aj ľudí. Platí pre všetky živé organizmy.
Les je spoločenstvo stromov
Les je spoločenstvo stromov a komplex všetkého živého a neživého v ňom. Všetko je spolu prepojené a v ideálnom prípade tvorí jednotu – funkčný systém. Komunita je spoločenstvo ľudí, vo veľkej miere podobné tomu lesu. Nikto nie je ostrovom sám pre seba a chce-nechce, žije v obrovskom komplexe, ktorý naňho vplýva, formuje ho. Pozitívne, alebo negatívne. A on je tiež článkom, ktorý formuje. Komunita ľudí formuje naše rozhodnutia a učí nás, čo znamená niekam patriť, čo znamená rásť.
Osobná skúsenosť
Zažil som príklady negatívneho vplyvu prostredia, ale posledné roky zažívam jeho pozitívny vplyv. Človek má do veľkej miery možnosť výberu. A veľakrát si vyberá zle. Dôvodov je veľa. V prípade alkoholu je prostredie mimoriadne kľúčové. Tu nastáva otázka do akej miery si uvedomujeme čo chceme, čo nám hrozí, čo riskujeme a do akej miery sme ovplyvniteľní tlakom okolia. Alkohol je bez akýchkoľvek nadsázok tvrdá droga, ktorá ničí životy konzumentov, a čo je horšie – likviduje aj ľudí v jeho okolí, má katastrofálny vplyv na vzťahy, určuje negatívne vzorce správania u detí, ktoré potom v dospelosti často prepadajú návykovým látkam, nedokážu žiť vo funkčných vzťahoch, trpia.
Čo je paradoxom
Čo je paradoxom – naozaj desivým, je, že napriek tomu, že toto všetko vieme už nejaké tie desaťročia. Alkohol má silu takú akú má, lebo je spoločensky tolerovaný. Zatiaľ čo nadrogovaný človek je predmetom pohŕdania, opitý človek je zdrojom úsmevov, veselej nálady, zábavných videí a berie sa to tak, že veď „dal si no“. Je to absurdné, keď sa nad tým naozaj poctivo zamyslíš.
Pokiaľ niekto nepije
Pokiaľ niekto nepije, lebo nechce, (z akýchkoľvek dôvodov), musí to mať v sebe nastavené tak, že je to niečo, za čím si stojí. Neuznávam výhovorky typu – beriem lieky, alebo pôjdem ešte autom. Mňa osobne mrzí, že to takto veľakrát je. Ľudia čo nechcú piť vedia prečo a nemusia to nikomu vysvetľovať. Majú právo povedať nie a alkoholu zvlášť. Ja viem, ja som tiež nebol takýto, a keď niekto v spoločnosti nepil, bol pre mňa podozrivý. Konzumenti alkoholu totiž potrebujú potvrdenie od svojho okolia, že piť alkohol je v poriadku.
Racionalizuje
Racionalizuje. Pravda je, že to v poriadku nie je. Akékoľvek množstvo alkoholu je pre telo toxické. Argumenty – v pive sú vitamíny a vo víne sú dôležité látky – neobstoja. Pretože je to presne to isté, ako keby som si dal pomarančovú šťavu s troškou ortute a argumentoval tým, že je to zdravé. Všetky zdravé látky obsiahnuté v pive a víne sa dajú získať pre telo aj bez pridaného alkoholu.
V spoločnosti, kde sa pije je abstinent vyrušujúci prvok
V spoločnosti, kde sa pije je abstinent vyrušujúci prvok. On sám sa po čase môže začať cítiť nepríjemne, pretože prestáva rozumieť humoru pripitých ľudí, nehovoriac o tom, že oni sami si robia posmešky, že nepije. Nepiť pritom znamená – aspoň pre mňa, určitú úroveň sebauvedomenia, úcty k životu, lásky k sebe samému a hlavne je to stupeň duchovného vývoja, kedy dotyčný chápe, že opantanie mysle alkoholom je niečo čo nechce, čo ho sťahuje dole. Riešení nie je veľa. Jedno z nich je chodiť do spoločnosti, kde sa proste nepije. Napríklad do čajovne. Ale myslím si, že najlepším riešením je (pokiaľ to mam v sebe naozaj usporiadané, že čo chcem, čo nechcem) jednoducho povedať – ja nepijem a hotovo. Ja sám som si užil rockový koncert aj s minerálkou a vôbec som nemal pocit, že to nebolo ono.
Na liečení
Na liečení raz jeden pacient povedal, že sa bojí, že keď sa dostane domov, nebude môcť ísť ani do mesta, lebo všade budú samé podniky, terasy, pivo, alkohol. Terapeutka mu povedala, že ona keď ide do mesta, vidí peknú kaviareň, fontánu s lavičkami, cukráreň. Že ona ani vlastne nevie kde poriadne v meste je nejaký bar. O tomto to je. Toto je ten vplyv prostredia. Zatiaľ čo on mal zafixované – život to je vypiť si, ona videla úplné iné možnosti na tých istých miestach. On mal pocit, že bez alkoholu sa skončila zábava a začína utrpenie. Ona videla šťastie v kŕmení holubov pri fontáne. Keby boli jednovaječné dvojčatá, mali tú istú genetiku, tak vieme jednoznačne povedať a vidieť aký veľký vplyv malo prostredie – komunita ľudí s akými trávili čas.
Inšpirácia na záver
Každý, kto príde do spoločnosti so strachom, že čo bude ak povie, že piť nechce, alebo, že nepije vôbec, si musí uvedomiť dve veci.
1. Naozaj je toto spoločnosť kde chcem byť?
2. Stojím si za svojím rozhodnutím? Viem prečo som sa takto rozhodol a môže sa diať čokoľvek, moja sebaúcta je na prvom mieste.
Pretože rozhodnutím nepiť nikomu neubližujeme, v skutočnosti ani nikoho neurazíme, naopak, môžeme niekoho inšpirovať. Vzbudiť v ňom zvedavosť, záujem a v celom slede udalostí celkom kľudne aj zachrániť život, rodinu, vzťahy. A toto je niečo, čo si zaslúži rešpekt. Mali by sme chodiť do spoločnosti, kde sa proste nepije. Mali by sme byť hrdí, že chceme a vieme žiť bez alkoholu, bez povyšovania sa, s rešpektom, s úctou k životu.
